Poreè je najväèšie a najnavštevovanejšie letovisko na celom chorvátskom pobreží. Má mimoriadne cenné historické pamiatky a starobylý ráz mestského jadra.
Na mieste dnešného Poreèu stálo rímske municípum, neskôr kolónia pod názvom "Colonia Iulia Parentium" (od toho dnešný názov). Špecifický ráz mu vnieslo obdobie byzantského panstva (v 6. a 7. stor.). Nasledujúce roky boli v znamení neustálych bojov o nezávislos, ktorú Poreè definitívne stratil v 13. stor., kedy sa tu na stároèia stali pánmi Benátèania. Po páde Benátok a krátkom období francúzskej nadvlády pripadol Rakúsku. Na prelome 19. a 20. storoèia bol Poreè (znaènú èas jeho obyvate¾stva tvorili Taliani) strediskom vyhroteného talianskeho nacionalizmu. Po prvej svetovej vojne pripadol s celou Istriou Taliansku, a až potom od r. 1947 patril Juhoslávií.
Najväèšou príažlivosou Poreèu je Eufraziova bazilika - katedrálny kostol z prvej polovice 6.stor.. Zaraïuje sa k najcennejším komplexom zo 6.stor.v celej Európe. Bazilika bola postavená na mieste modlitebne (oratória) sv. Maura, prvého poreèského biskupa - muèenníka z druhej polovice 3.stor.. Biskup Eufrazius, na ktorého pokyn bola bazilika postavená, dal vnútrajšok baziliky vyzdobi mozaikami, rovnajúcimi sa svojou umeleckou hodnotou mozaikám v talianskej Ravenne. Mozaiky sú byzantské diela monumentálneho konštantinopolského slohu, typické pre obdobie vlády cisára Justiniána.
Starobylú atmosféru pôvodného mestského jadra doplòujú pozostatky rímskych chrámov Neptúna a Marta z 1. storoèia po Kristovi na námestí Marafor, na mieste niekdajšieho rímskeho fóra. Na rímsku dobu ïalej upozoròujú názvy ulíc v starej èasti: Cardo Maximus a Decumanus (niekdajšie hlavné osi rímskeho komunikaèného systému). V týchto uliciach sa nachádzajú niektoré pozoruhodné domy, napr. palác Zuccato z 15. stor. v krásnej benátskej gotike a reprezentaèný palác Sinèiæov zo 17.storoèia.
Celé staré jadro je pešou zónou. Ve¾ké odstavné parkovisko je v novej èasti. Samotné mesteèko ponúka zábavu i rušný spoloèenský a kultúrny život. Konajú sa tu komorné koncerty v bazilike, rôzne výstavy výtvarných umelcov, divadelné a folklórne predstavenia.
Rekreaèné strediská vyrástli v priebehu 40. rokov na ve¾mi èlenitom pobreží v náväznosti na starý Poreè a to na severe i juhu. Sú to: Lanterna, Solaris, Špadièi, Pical, Materada, Plava Laguna a Zelena Laguna.