Pore� je najvä�šie a najnavštevovanejšie letovisko na celom chorvátskom pobre�í. Má mimoriadne cenné historické pamiatky a starobylý ráz mestského jadra.
Na mieste dnešného Pore�u stálo rímske municípum, neskôr kolónia pod názvom "Colonia Iulia Parentium" (od toho dnešný názov). Špecifický ráz mu vnieslo obdobie byzantského panstva (v 6. a 7. stor.). Nasledujúce roky boli v znamení neustálych bojov o nezávislos�, ktorú Pore� definitívne stratil v 13. stor., kedy sa tu na stáro�ia stali pánmi Benát�ania. Po páde Benátok a krátkom období francúzskej nadvlády pripadol Rakúsku. Na prelome 19. a 20. storo�ia bol Pore� (zna�nú �as� jeho obyvate�stva tvorili Taliani) strediskom vyhroteného talianskeho nacionalizmu. Po prvej svetovej vojne pripadol s celou Istriou Taliansku, a a� potom od r. 1947 patril Juhoslávií.
Najvä�šou prí�a�livos�ou Pore�u je Eufraziova bazilika - katedrálny kostol z prvej polovice 6.stor.. Zara�uje sa k najcennejším komplexom zo 6.stor.v celej Európe. Bazilika bola postavená na mieste modlitebne (oratória) sv. Maura, prvého pore�ského biskupa - mu�enníka z druhej polovice 3.stor.. Biskup Eufrazius, na ktorého pokyn bola bazilika postavená, dal vnútrajšok baziliky vyzdobi� mozaikami, rovnajúcimi sa svojou umeleckou hodnotou mozaikám v talianskej Ravenne. Mozaiky sú byzantské diela monumentálneho konštantinopolského slohu, typické pre obdobie vlády cisára Justiniána.
Starobylú atmosféru pôvodného mestského jadra dopl�ujú pozostatky rímskych chrámov Neptúna a Marta z 1. storo�ia po Kristovi na námestí Marafor, na mieste niekdajšieho rímskeho fóra. Na rímsku dobu �alej upozor�ujú názvy ulíc v starej �asti: Cardo Maximus a Decumanus (niekdajšie hlavné osi rímskeho komunika�ného systému). V týchto uliciach sa nachádzajú niektoré pozoruhodné domy, napr. palác Zuccato z 15. stor. v krásnej benátskej gotike a reprezenta�ný palác Sin�i�ov zo 17.storo�ia.
Celé staré jadro je pešou zónou. Ve�ké odstavné parkovisko je v novej �asti. Samotné meste�ko ponúka zábavu i rušný spolo�enský a kultúrny �ivot. Konajú sa tu komorné koncerty v bazilike, rôzne výstavy výtvarných umelcov, divadelné a folklórne predstavenia.
Rekrea�né strediská vyrástli v priebehu 40. rokov na ve�mi �lenitom pobre�í v náväznosti na starý Pore� a to na severe i juhu. Sú to: Lanterna, Solaris, Špadi�i, Pical, Materada, Plava Laguna a Zelena Laguna.