Dubrovnik

Dubrovnik Dubrovník môĹľeme povaĹľovaÂť za mesto s najkoncentrovanejšími architektonickými pamiatkami v Chorvátsku a to uĹľ od vèasného stredoveku. Dubrovník je najznámejším a nanavštevovanejším letoviskom na morskom pobreĹľí Dalmácie.

Dubrovník je najjuĹľnejšie väèšie chorvátske letovisko a urèite jedno z najkrajších európskych miest vôbec. Od roku 1979 je pod ochranou UNESCO.
Dubrovník ako mesto na malom ostrovèeku Lave zaloĹľilo v 7. stor. grécke a romanizované obyvateÂľstvo, ktoré utekalo z neĂŻalekého Epidaru (Cavtatu) po jeho znièení Slovanmi a Avarmi. Dubrovník, v tradícii zo starorímskych èias niesol meno Ragusa, Ragusium a gr. Rausion. Prvá písomná zmienka v tomto alebo v podobnom znení pochádza z 8. stor. Ostrov od pevniny oddeÂľoval úzky prieplav. SúbeĹľne s osadou na ostrove Lave na druhej strane prieplavu budovalo slovanské obyvateÂľstvo Dubravu. V 13. stor. došlo k zasypaniu prieplavu a spojeniu oboch osád.
Medzi obyvateÂľstvom na úkor romanizovaného neskôr talianskeho pôvodu a Grékmi postupne dominovali Slovania - Chorváti. Do roku 1205 patril Dubrovník pod zvrchovanosÂť Byzantskej ríše. V rokoch 1205 aĹľ 1358 bolo mesto formálne závislé od Benátskej republiky. V rokoch 1358 - 1526 patrilo pod zvrchovanosÂť Uhorského kráÂľa. Zaèiatkom 15. stor. sa Dubrovník podobne ako Janov a Benátky stal slobodnou republikou pod formálnou ochranou uhorského kráÂľa, následne pod formálnou závislosÂťou osmanského sultána. Radikálny úpadok Dubrovníka spôsobilo katastrofálne zemetrasenie v roku 1667. Poèas neho zahynula znaèná èasÂť jeho obyvateÂľstva. Niektoré záznamy nás informujú Ĺľe z poètu 40 tisíc obyvateÂľov zostalo len 600 Âľudí.
V roku 1806 obsadili Dubrovník francúzske oddiely. Napoleon Bonaparte zrušil republiku a jej územie pripojil k ilýrskym provinciám. Potom sa stal Dubrovník súèasÂťou rakúskeho, neskôr Rakúsko-Uhorského cisárstva. Po prvej svetovej vojne bol súèasÂťou formujúcej sa Juhoslávie. Poèas obèianskej vojny v 90. rokoch 20. stor. vypuknutej v súvislosti s rozpadom Juhoslovanskej federácie ho znaène poškodili. Po upokojení situácie a etablovaní sa samostatného Chorvátska sa opäÂť stal významným cieÂľom turistov z celého sveta.
Nové Atény
Dubrovník má teda za sebou búrlivú históriu, ale vĂŻaka úspešnej diplomacii a skvelému zmyslu pre obchod, bol dlhý èas fakticky nezávislou republikou s veÂľkým bohatstvom, ktoré sa odráĹľa v krásnej a veÂľkolepej architektúre a v rozmanitom kultúrnom dedièstve.
Okrem mnoĹľstva iného za zmienku stojí gotický knieĹľací palác, 15 bášt a obranných veĹľí, zvyšky hradieb, ktorých poèiatky siahajú uĹľ do 8. stor. SúèasÂťou opevòovacieho systému sú aj samostatné pevnosti - napríklad Bokar (11. stor.), Revelin (16. stor.) a Lovrijenac (11. - 12. stor.), baroková katedrála Velika Gospa postavená v rokoch 1673-1713, Kostol sv. SpasiteÂľa zo 16. stor., Kostol sv. BlaĹľeja zo 14. stor. po zemetrasení prestavaný podÂľa benátskych vzorov a pôvodne románsko-gotický františkánsky kláštor. Poèas návštevy tohto kláštora pocítite úctu k posvätnému miestu, ktorého význam umocòuje miestna lekáreò. Vznikla v roku 1317 aj je povaĹľovaná za jednu z najstarších v Európe. Poèas návštevy mesta nesmiete obísÂť Onofriovu fontánu (Onofrijeva èesma), ktorá bola súèasÂťou dubrovníckeho vodovodného systému z polovice 13. storoèia.
Dubrovník takmer vĹľdy na èloveka pôsobí ako prieseèník kultúr celého Stredomoria. Preto sa nemôĹľeme èudovaÂť, Ĺľe ho v minulosti povaĹľovali za nové Atény. Ak prechádzate jeho ulicami, dýcha na vás talianska gotika a renesancia s primiešaním antických, byzantských, románskych, slovanských a orientálnych štýlov, ktoré dopåòa architektúra CK monarchie z 19. stor.
Od druhej polovice minulého storoèia je dejiskom jedného z najrenomovanejších letných festivalov, ktorý premieòa celé mesto na neprekonateÂľné javisko s návštevníkmi z celého sveta. V meste vás takmer v kaĹľdom roènom období osvieĹľi neobyèajne príjemná klíma. I idylické okolie s bohatou vegetáciou urobili z Dubrovníka jedno z najkrajších a najhodnotnejších letovísk nielen v Chorvátsku, ale aj v priestore Jadranského mora.
V súÂťaĹľi Chorvátskej televízie a Chorvátskej hospodárskej komory tohtoroènú cenu Turistický kvet - kvalita pre Chorvátsko bol Dubrovník ocenený v kategórii najlepšie mesto.

Historické, kultúrne pamiatky:
Kostol Sv. Vlaha - zasvätený ochrancovi mesta
Katedrála - postavená v 12. st.
Stradun -hlavná ulica, jedineèná svojou krásou, staré jadro a obÂľúbené stredisko obyvateÂľov Dubrovníka
Mestské hradby

Hrad Minèeta - hrad s 6 m širokými stenami
Hrad Revelin - situovaný je v blízkosti Mestskej brány, má 4 poschodia a postavená je v polovici 16. st.
Hrad Lovrijenac - nachádza sa západne od starého mesta, stavaná je od 11-14. storoèia
Dubrovnícke múzeum (KneĹľev dvor) - otvorené 09.00-14.00
Námorné múzeum (hrad Sveti Ivan) - otvorené 09.00-14.00
Múzeum františkánskeho kláštora - otvorené 09.00-16.00
Kletnotnica dubrovníckej katedrály- otvorené 09.00-19.00 E
tnografické múzeum Rupe - otvorené 09.00-14.00
Nevynechajte prechádzku hradbami Dubrovníka a nenechajte si ujsÂť veÂľkolepý pohÂľad (otvorené 09.00 - 18.30).

V okolí môĹľete navštíviÂť:
Jaskyòa Šipun - prírodná pamiatka
Cavtat - mesto prekrásnych palácov, hotelov, prijemná klíma, bujná vegetácia, prekrásne pláĹľe i zátoky
Korèula - najväèšie turistické a historické mesto na ostrove Korèula. Mesto ktoré v kaĹľdom prípade musia navštíviÂť všetci milovníci staroĹľitností, mladým sa ponúka dobrý noèný Ĺľivot.
Lumbarda - nachádzajú sa tu letné sídla šÂľachtických rodín Ĺľijúcich na ostrove Korèula Vela Luka - v jej blízkosti sa nachádza jaskyòa Vela špilja, archeologické nálezisko z mladšej doby kamennej.
Orebic - kolíska námorníctva
Národný park Mljet

CROATIA MAP