Dubrovnik

Dubrovnik Dubrovník mô�eme pova�ova� za mesto s najkoncentrovanejšími architektonickými pamiatkami v Chorvátsku a to u� od v�asného stredoveku. Dubrovník je najznámejším a nanavštevovanejším letoviskom na morskom pobre�í Dalmácie.

Dubrovník je najju�nejšie vä�šie chorvátske letovisko a ur�ite jedno z najkrajších európskych miest vôbec. Od roku 1979 je pod ochranou UNESCO.
Dubrovník ako mesto na malom ostrov�eku Lave zalo�ilo v 7. stor. grécke a romanizované obyvate�stvo, ktoré utekalo z ne�alekého Epidaru (Cavtatu) po jeho zni�ení Slovanmi a Avarmi. Dubrovník, v tradícii zo starorímskych �ias niesol meno Ragusa, Ragusium a gr. Rausion. Prvá písomná zmienka v tomto alebo v podobnom znení pochádza z 8. stor. Ostrov od pevniny odde�oval úzky prieplav. Súbe�ne s osadou na ostrove Lave na druhej strane prieplavu budovalo slovanské obyvate�stvo Dubravu. V 13. stor. došlo k zasypaniu prieplavu a spojeniu oboch osád.
Medzi obyvate�stvom na úkor romanizovaného neskôr talianskeho pôvodu a Grékmi postupne dominovali Slovania - Chorváti. Do roku 1205 patril Dubrovník pod zvrchovanos� Byzantskej ríše. V rokoch 1205 a� 1358 bolo mesto formálne závislé od Benátskej republiky. V rokoch 1358 - 1526 patrilo pod zvrchovanos� Uhorského krá�a. Za�iatkom 15. stor. sa Dubrovník podobne ako Janov a Benátky stal slobodnou republikou pod formálnou ochranou uhorského krá�a, následne pod formálnou závislos�ou osmanského sultána. Radikálny úpadok Dubrovníka spôsobilo katastrofálne zemetrasenie v roku 1667. Po�as neho zahynula zna�ná �as� jeho obyvate�stva. Niektoré záznamy nás informujú �e z po�tu 40 tisíc obyvate�ov zostalo len 600 �udí.
V roku 1806 obsadili Dubrovník francúzske oddiely. Napoleon Bonaparte zrušil republiku a jej územie pripojil k ilýrskym provinciám. Potom sa stal Dubrovník sú�as�ou rakúskeho, neskôr Rakúsko-Uhorského cisárstva. Po prvej svetovej vojne bol sú�as�ou formujúcej sa Juhoslávie. Po�as ob�ianskej vojny v 90. rokoch 20. stor. vypuknutej v súvislosti s rozpadom Juhoslovanskej federácie ho zna�ne poškodili. Po upokojení situácie a etablovaní sa samostatného Chorvátska sa opä� stal významným cie�om turistov z celého sveta.
Nové Atény
Dubrovník má teda za sebou búrlivú históriu, ale v�aka úspešnej diplomacii a skvelému zmyslu pre obchod, bol dlhý �as fakticky nezávislou republikou s ve�kým bohatstvom, ktoré sa odrá�a v krásnej a ve�kolepej architektúre a v rozmanitom kultúrnom dedi�stve.
Okrem mno�stva iného za zmienku stojí gotický knie�ací palác, 15 bášt a obranných ve�í, zvyšky hradieb, ktorých po�iatky siahajú u� do 8. stor. Sú�as�ou opev�ovacieho systému sú aj samostatné pevnosti - napríklad Bokar (11. stor.), Revelin (16. stor.) a Lovrijenac (11. - 12. stor.), baroková katedrála Velika Gospa postavená v rokoch 1673-1713, Kostol sv. Spasite�a zo 16. stor., Kostol sv. Bla�eja zo 14. stor. po zemetrasení prestavaný pod�a benátskych vzorov a pôvodne románsko-gotický františkánsky kláštor. Po�as návštevy tohto kláštora pocítite úctu k posvätnému miestu, ktorého význam umoc�uje miestna lekáre�. Vznikla v roku 1317 aj je pova�ovaná za jednu z najstarších v Európe. Po�as návštevy mesta nesmiete obís� Onofriovu fontánu (Onofrijeva �esma), ktorá bola sú�as�ou dubrovníckeho vodovodného systému z polovice 13. storo�ia.
Dubrovník takmer v�dy na �loveka pôsobí ako priese�ník kultúr celého Stredomoria. Preto sa nemô�eme �udova�, �e ho v minulosti pova�ovali za nové Atény. Ak prechádzate jeho ulicami, dýcha na vás talianska gotika a renesancia s primiešaním antických, byzantských, románskych, slovanských a orientálnych štýlov, ktoré dop��a architektúra CK monarchie z 19. stor.
Od druhej polovice minulého storo�ia je dejiskom jedného z najrenomovanejších letných festivalov, ktorý premie�a celé mesto na neprekonate�né javisko s návštevníkmi z celého sveta. V meste vás takmer v ka�dom ro�nom období osvie�i neoby�ajne príjemná klíma. I idylické okolie s bohatou vegetáciou urobili z Dubrovníka jedno z najkrajších a najhodnotnejších letovísk nielen v Chorvátsku, ale aj v priestore Jadranského mora.
V sú�a�i Chorvátskej televízie a Chorvátskej hospodárskej komory tohtoro�nú cenu Turistický kvet - kvalita pre Chorvátsko bol Dubrovník ocenený v kategórii najlepšie mesto.

Historické, kultúrne pamiatky:
Kostol Sv. Vlaha - zasvätený ochrancovi mesta
Katedrála - postavená v 12. st.
Stradun -hlavná ulica, jedine�ná svojou krásou, staré jadro a ob�úbené stredisko obyvate�ov Dubrovníka
Mestské hradby

Hrad Min�eta - hrad s 6 m širokými stenami
Hrad Revelin - situovaný je v blízkosti Mestskej brány, má 4 poschodia a postavená je v polovici 16. st.
Hrad Lovrijenac - nachádza sa západne od starého mesta, stavaná je od 11-14. storo�ia
Dubrovnícke múzeum (Kne�ev dvor) - otvorené 09.00-14.00
Námorné múzeum (hrad Sveti Ivan) - otvorené 09.00-14.00
Múzeum františkánskeho kláštora - otvorené 09.00-16.00
Kletnotnica dubrovníckej katedrály- otvorené 09.00-19.00 E
tnografické múzeum Rupe - otvorené 09.00-14.00
Nevynechajte prechádzku hradbami Dubrovníka a nenechajte si ujs� ve�kolepý poh�ad (otvorené 09.00 - 18.30).

V okolí mô�ete navštívi�:
Jasky�a Šipun - prírodná pamiatka
Cavtat - mesto prekrásnych palácov, hotelov, prijemná klíma, bujná vegetácia, prekrásne plá�e i zátoky
Kor�ula - najvä�šie turistické a historické mesto na ostrove Kor�ula. Mesto ktoré v ka�dom prípade musia navštívi� všetci milovníci staro�itností, mladým sa ponúka dobrý no�ný �ivot.
Lumbarda - nachádzajú sa tu letné sídla š�achtických rodín �ijúcich na ostrove Kor�ula Vela Luka - v jej blízkosti sa nachádza jasky�a Vela špilja, archeologické nálezisko z mladšej doby kamennej.
Orebic - kolíska námorníctva
Národný park Mljet

CROATIA MAP